Základný návod na to, ako si uplatniť právo na prístup k informáciám, ponúkame nižšie. Predstavované vzory dokumentov boli pripravené právnikmi VIA IURIS v rámci projektu Prvá právna pomoc.
1 | Ako postupovať pri podávaní žiadosti o informácie?
2 | Ako postupovať, keď vám obec vôbec neodpovedala na vašu žiadosť?
3 | Ako postupovať, keď vám obec odmietla sprístupniť požadované informácie?
4 | Ako postupovať, keď vám obec nesprístupnila informácie ani po využití opravných prostriedkov?
1 | Ako postupovať pri podávaní žiadosti o informácie?
Ak obec nemá webstránku alebo na svojej webstránke nezverejňuje informácie, ktoré hľadáte, môžete si tieto informácie od obce vyžiadať na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám (zákon č. 211/2000 Z. z.) – ide o informácie, ktoré je obec povinná sprístupniť.
VIA IURIS | vzor žiadosti o sprístupnenie informácií:
Žiadosť o sprístupnenie informácií
podľa zákona č. 211/2000 Z. z.
Ján Novák, ul. Kvetná č. 23, 042 21 Lehota
Krajský stavebný úrad v Lehote
Ul. Hlavná č. 12
042 21 Lehota
Vec: Žiadosť o informácie
V zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám žiadam Krajský
stavebný úrad v Lehote o sprístupnenie informácie o výške odmeny prednostu Krajského
stavebného úradu v Lehote, ktorá mu bola udelená v roku 2006.
Žiadam o zaslanie požadovaných informácií elektronickou poštou na môj e-mail:
novak@changenet.sk. Ak by z technických príčin nebolo možné zaslať informácie
elektronickou poštou, žiadam o ich zaslanie listom na moju vyššie uvedenú adresu.
V Lehote, 2. októbra 2006
Ján Novák
Vzor VIA IURIS | Žiadosť o sprístupnenie informácie na stiahnutie nájdete tu.
2 | Ako postupovať, keď vám obec vôbec neodpovedala na vašu žiadosť?
Ak ste obec požiadali o sprístupnenie požadovanej informácie a obec vám na vašu žiadosť vôbec neodpovedala, platí, že máte nárok využiť opravné prostriedky. Odvolajte sa voči rozhodnutiu obce (§ 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti (§ 17 zákona č. 211/2000 Z. z.). Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Ak ste o sprístupnenie žiadali obec, mesto alebo mestskú časť, povinnou osobou je obecný, mestský alebo miestny úrad.
VIA IURIS | Vzor odvolania proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií:
Ján Novák, ul. Kvetná č. 23, 042 21 Lehota
Krajský stavebný úrad v Lehote
Ul. Hlavná č. 12
042 21 Lehota
Vec: Odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií
Dňa 2. októbra 2006 som v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií požiadal
Krajský stavebný úrad v Lehote o sprístupnenie informácie o výške odmeny prednostu
Krajského stavebného úradu v Lehote, ktorá mu bola udelená v roku 2006.
V zákonnej lehote 8 pracovných dní – t. j. do 12. októbra 2006 – mi krajský stavebný úrad
požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení
informácií. V zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií tak prišlo nečinnosťou úradu
k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí mojej žiadosti o informácie (tzv. fiktívneho rozhodnutia).
Podľa zákona sa toto rozhodnutie považuje za doručené v tretí deň od uplynutia lehoty na
vydanie rozhodnutia – teda dňa 15. októbra 2006.
Proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií podávam odvolanie.
Krajský stavebný úrad svojou nečinnosťou porušil ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o slobode >>
informácií. Toto ustanovenie jednoznačne ukladá úradu v prípade, ak nevyhovie žiadosti,
povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o nesprístupnení
informácií. Toto rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia – t. j. výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Zákon o slobode informácií neumožňuje úradu zostať nečinným a vznik tzv. fiktívneho
rozhodnutia nastáva iba v záujme ochrany žiadateľa. Úrad je povinný vydať písomné
rozhodnutie. Túto skutočnosť mnohokrát potvrdila aj súdna prax.
Tzv. fiktívne rozhodnutie neobsahuje ani odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné
a nepreskúmateľné.
Navyše, neexistuje žiaden zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie.
Žiadam odvolací orgán, aby tzv. fiktívne rozhodnutie zrušil a požadované informácie
sprístupnil alebo vec vrátil Krajskému stavebnému úradu v Lehote na ďalšie konanie.
V Lehote, 22. októbra 2006
Ján Novák
3 | Ako postupovať, keď vám obec odmietla sprístupniť požadované informácie?
Ak ste obec požiadali o sprístupnenie požadovanej informácie a odmietla vám požadovanú informáciu sprístupniť alebo požadovanú informáciu sprístupnila iba čiastočne, platí, že máte nárok využiť opravné prostriedky. Odvolajte sa voči rozhodnutiu obce (§ 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti (§ 17 zákona č. 211/2000 Z. z.). Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Ak ste o sprístupnenie žiadali obec, mesto alebo mestskú časť, povinnou osobou je obecný, mestský alebo miestny úrad.
VIA IURIS | Vzor odvolania proti písomnému rozhodnutiu o nesprístupnení informácií:
Ján Novák, ul. Kvetná č. 23, 042 21 Lehota
Krajský stavebný úrad v Lehote
Ul. Hlavná č. 12
042 21 Lehota
Vec: Odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií
Podávam v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozhodnutiu Krajského stavebného
úradu v Lehote č. 122/06 zo dňa 7. októbra 2006, ktorým bola zamietnutá moja žiadosť
o sprístupnenie informácie o výške odmeny prednostu Krajského stavebného úradu
v Lehote, ktorá mu bola udelená v roku 2006.
V napadnutom rozhodnutí sa konštatuje, že informácia o odmene prednostu je osobným
údajom, ktorý nemožno sprístupniť v zmysle § 9 zákona o slobode informácií.
Napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné.
Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií možno sprístupniť informácie o odmene
udelenej aj konkrétnemu vedúcemu zamestnancovi orgánu verejnej moci a teda aj
prednostovi krajského stavebného úradu. Sprístupnenie tejto informácie nie je porušením
ochrany osobných údajov.
Žiadam, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil a požadované informácie
sprístupnil alebo rozhodnutie zrušil a vec vrátil Krajskému stavebnému úradu v Lehote na
nové konanie.
V Lehote, 12. októbra 2006
Ján Novák
4 | Ako postupovať, keď vám obec nesprístupnila informácie ani po využití opravných prostriedkov?
Ak ste využili opravné prostriedky a odvolali ste sa voči rozhodnutiu obce (§ 19 zákona č. 211/2000 Z. z.), odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. V prípade odvolaní proti rozhodnutiam obecných, miestnych a mestských úradov je odvolacím orgánom starosta obce alebo mestskej časti alebo primátor mesta. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Ak rozhodnutie odvolacieho orgánu ohľadom vášho odvolania považujete za protizákonné, alebo ak odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o vašom odvolaní, rozhodnutie o odvolacieho orgánu možno v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia preskúmať v súdnom konaní, teda môžete sa obrátiť na krajský súd príslušný podľa sídla odvolacieho orgánu (§ 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.). Žiadateľ o informácie musí byť pred súdom zastúpený advokátom, ak nemá sám právnické vzdelanie.
VIA IURIS | Vzor žaloby proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie:
Krajský súd v Bratislave
Záhradnícka 10
813 66 Bratislava
Žalobca: Ján Novák
Bezručova 23,
813 01 Bratislava
právny zástupca: Mgr. Anna Rovná, advokátka
Ul. Palisády 5
811 07 Bratislava
Žalovaný: Primátor Hlavného mesta SR Bratislavy
Primaciálne nám. 1
814 99 Bratislava
Ž a l o b a
na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia primátora mesta Bratislava č. 52/08 zo dňa zo dňa 24.7.2008
I.
Skutkový stav
Dňa 27.6.2008 podal žalobca na Magistráte mesta Bratislavy žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám – a to konkrétne o sprístupnenie zápisnice zo zasadnutia Mestskej rady hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 19.6.2008. Cieľom žalobcu bolo získať informácie o tom, ako konkrétne prebiehalo zasadnutie mestskej rady dňa 19.6.2008.
Magistrát mesta Bratislavy rozhodnutím č. 16/2008 zo dňa 14.7.2008 žiadosti žalobcu nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia Magistrát mesta Bratislavy uviedol, že podľa čl. 18 ods. 7 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy rokovanie mestskej rady upravuje rokovací poriadok mestskej rady, ktorý schvaľuje mestská rada. Magistrát mesta Bratislavy s odkazom na rokovací poriadok mestskej rady uviedol, že „podľa čl. 4 ods. 1 platného rokovacieho poriadku mestskej rady je rokovanie mestskej rady neverejné.“
Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 16.7.2008, v ktorom uviedol, že z hľadiska zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám je irelevantné, či rokovania mestskej rady sú verejné alebo neverejné, pričom neverejnosť rokovania nie je dôvodom na utajovanie informácií o činnosti mestskej rady.
Primátor mesta Bratislava rozhodnutím č. 52/08 zo dňa 24.7.2008 odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia primátor mesta Bratislava uviedol, že v zmysle čl. 18 ods. 7 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy rokovanie mestskej rady upravuje rokovací poriadok mestskej rady, ktorý schvaľuje mestská rada. Primátor ďalej v rozhodnutí uviedol, že podľa čl. 4 ods. 1 platného rokovacieho poriadku mestskej rady je rokovanie mestskej rady neverejné.
V rozhodnutí ďalej primátor uviedol, že ustanovenie § 5 ods. 9 zákona č. 211/2000 Z.z. sa vzťahuje iba na rokovanie obecného zastupiteľstva ako orgánu obce a nie na rokovanie obecnej rady, ktorá nie je orgánom obce, ale orgánom obecného zastupiteľstva a poradným orgánom primátora.
II.
Žalobné dôvody
Proti rozhodnutiu primátora mesta Bratislavy 52/08, zo dňa 24.7.2008 podávame v zmysle § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku žalobu z nasledovných dôvodov:
1.
Ako už bolo uvedené vyššie, ako dôvod nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií primátor mesta Bratislava uviedol, že v zmysle čl. 18 ods. 7 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy rokovanie mestskej rady upravuje rokovací poriadok mestskej rady, ktorý schvaľuje mestská rada, pričom podľa čl. 4 ods. 1 platného rokovacieho poriadku mestskej rady je rokovanie mestskej rady neverejné. Z tejto skutočnosti primátor mesta Bratislava vyvodil záver, že žalobcom požadovanú informáciu nemožno sprístupniť.
Tento záver je zjavne v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a s Ústavou SR.
Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR „Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.“ Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR základné právo na informácie môže byť obmedzené iba zákonom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 „Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 v spojení s čl. 13 ods. 2 ústavy).“
Zákon č. 211/2000 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné nesprístupniť zápisnice zo zasadnutia obecnej resp. mestskej rady (resp. informáciu o obsahu zápisnice). Znenie rokovacieho poriadku mestskej rady nie je dôvodom na nesprístupnenie požadovaných informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., ani ústavným dôvodom pre nesprístupnenie požadovaných informácií.
2.
Ako už bolo uvedené vyššie, v rozhodnutí primátor ďalej uviedol, že ustanovenie § 5 ods. 9 zákona č. 211/2000 Z. z. sa vzťahuje iba na rokovanie obecného zastupiteľstva ako orgánu obce a nie na rokovanie obecnej rady, ktorá nie je orgánom obce, ale orgánom obecného zastupiteľstva a poradným orgánom primátora.
Primátorom citované ustanovenie § 5 ods. 9 zákona č. 211/2000 Z. z. sa však týka iba tzv. aktívneho zverejňovania informácií (t.j. zverejňovania informácií orgánmi verejnej moci z vlastnej iniciatívy, bez toho, aby verejnosť vopred požiadala o sprístupnenie týchto informácií).
Z uvedeného dôvodu je odkaz primátora na ustanovenie § 5 ods. 9 zákona č. 211/2000 Z.z. úplne irelevantný, pretože sa vôbec netýka otázky, či možno žalobcom požadované informácie sprístupniť postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z.
III.
Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie primátora mesta Bratislavy Ev. č. 52/08 zo dňa 24.7.2008 o zamietnutí odvolania je v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Taktiež prvostupňové rozhodnutie Magistrátu mesta Bratislava č. 16/2008, zo dňa 14.7.2008 o nesprístupnení informácie je v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže obsahuje rovnaké dôvody, aké sú obsiahnuté v rozhodnutí primátora mesta Bratislavy.
Oboma rozhodnutiami prišlo k porušeniu práv žalobcu na prístup k informáciám vyplývajúceho zo zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiadame Krajský súd v Bratislave, aby vydal nasledovný
r o z s u d o k :
- Rozhodnutie primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 52/08, zo dňa 24.7.2008 a rozhodnutie Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 16/2008, zo dňa 14.7.2008 sa
z r u š u j ú.
Vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
- Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Bratislava, 10.8.2008
Prílohy:
- Plnomocenstvo
- Rozhodnutie primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 52/2008, zo dňa 24.7.2008
Vzor VIA IURIS | Žaloba proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie na stiahnutie nájdete tu.
SÚVISIACE INFORMÁCIE:
Changenet|sk: Právo na informácie - Sprievodca aktívneho občana