12.06.2013
Až štyri návrhy noviel zákona o obecnom zriadení sa naraz ocitli na programe májovej schôdze parlamentu. Každá je iná. Je však vopred jasné, že reálnu šancu zmeniť sa z návrhu na zákon má iba jeden z nich. Ten, ktorý predložila skupina poslancov vládneho Smeru.
Návrh skupiny poslancov Smeru tvoria z obsahového hľadiska štyri body. Dva z nich sú zbytočné, dva vyslovene škodlivé. Medzi piatimi predkladateľmi sú dvaja starostovia (Peter Fitz a Viera Mazúrová) a jedna primátorka (Jana Vaľová). A na návrhu zákona to cítiť. Posilňuje sa ním postavenie starostov a primátorov voči zastupiteľstvám. V Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS), obhajujúcom predovšetkým záujmy starostov, musia byť s jeho znením nadmieru spokojní.
Smer ZMOS
Za škodlivé možno považovať návrhy na prenesenie právomocí menovať riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií zo zastupiteľstiev na starostov a primátorov a na zníženie platov hlavných kontrolórov.
Doteraz šéfov obecných organizácií menuje a odvoláva zastupiteľstvo na návrh starostu alebo primátora. Existuje tak istá rovnováha medzi dvoma priamo volenými orgánmi samosprávy. Podľa návrhu poslancov Smeru má byť rozhodovanie o personálnych otázkach v obecných organizáciách výlučne v rukách starostov a primátorov. Postavenie starostov sa tak krok za krokom posilňuje a postavenie zastupiteľstiev oslabuje. Podobne sú smerované aj snahy ministra školstva Dušana Čaploviča odobrať právo navrhovať menovanie a odvolanie riaditeľov škôl školským radám, čiže školskej samospráve a nechať to celé len na zriaďovateľov. Čiže na starostov a primátorov. Čo tam po samospráve? Či už školskej v školských radách, alebo poslaneckej v zastupiteľstvách.
Pokiaľ ide o poslancami Smeru navrhované zníženie platov hlavných kontrolórov, tak šetriť určite treba. Avšak toto bude šetrenie na nesprávnom mieste. Nedostatočná kontrola je jedným z najväčších problémov samosprávy. A obe navrhované zmeny posilňujú postavenie starostov a primátorov na úkor možnosti ich kontroly ako zo strany zastupiteľstiev, tak zo strany hlavných kontrolórov. A nakoniec aj hlavní kontrolóri sú nástrojom kontroly starostov, primátorov a obecných a mestských úradov zo strany zastupiteľstiev. Prinajmenšom tých z nich, ktoré nie sú len poslušnou hlasovacou mašinériou v rukách starostov. V dôsledku šafárenia uľahčeného slabšou kontrolou môžu obce prísť o oveľa viac, ako ušetria na platoch hlavných kontrolórov.
Komunálna reforma v nedohľadne
Za viac-menej zbytočný možno v návrhu poslancov Smeru považovať zámer zaviesť zákonom stanovenú povinnosť upravovať si posudzovanie prítomnosti poslancov v rokovacom poriadku, čo je vec, ktorú môžu a mali by mať zastupiteľstvá upravenú aj bez toho, aby to muselo byť prikázané zákonom.
Pokiaľ ide o zníženie počtu poslancov v mestách nad 10 000 obyvateľov, čo je posledný z bodov návrhu Smeru, je to len prázdne gesto. Skutočným problémom slovenskej samosprávy nie je vysoký počet poslancov vo väčších mestách, ale vysoký počet malých obcí a chýbajúca komunálna reforma. A o tej Ficova vláda na rozdiel od svojej predchodkyne neuvažuje vôbec.
Treba priznať, že žiadna z doterajších vlád pre vyriešenie problému rozdrobenosti obecných samospráv formou ich spájania do municipalít reálne nič nespravila. Porovnanie 2 900 obecných samospráv na Slovensku s necelou stovkou miestnych samospráv v podobne veľkom a ľudnatom Dánsku je viac ako výstižné.
Poslanec OĽANO Martin Fecko miesto potrebného spájania obcí do väčších, funkčnejších, efektívnejšie fungujúcich a verejnosťou ľahšie kontrolovateľných celkov prichádza s iniciatívou úplne opačnou. Jeho návrh chce zjednodušiť podmienky pre ďalšie drobenie obcí. Kým doteraz je na rozdelenie existujúcej obce potrebný súhlas jej obyvateľov vyjadrený v miestnom referende, podľa Feckovho návrhu by stačilo, aby súhlas vyjadrili obyvatelia odčleňovanej časti obce. Načo obce spájať, keď ich možno ešte viac deliť?
Tento návrh sa ani nepokúša vyvolať zdanie symetrie. Zjednodušuje odčleňovanie mestských častí alebo častí obcí, ale rovnaké zjednodušenie už neobsahuje vo vzťahu k možnému pričleneniu obcí k iným obciam. Pritom aj na zlúčenie obcí je podľa súčasného zákona potrebný súhlas obyvateľov v referende, a to v oboch zlučovaných obciach. A to aj v prípade, keď má zlučovanie podobu pričlenenia menšej obce k väčšiemu mestu. Teda lepšie povedané, kedy by mohlo mať takúto podobu. Kto by ale prinútil obyvateľov mesta prísť k referendovým urnám kvôli pričleneniu sa akejsi obce? Zjednodušenie zlučovania obcí by ste vo Feckovom návrhu hľadali márne.
KDH v protismere
Kým Smer sa snaží postavenie starostov na úkor zastupiteľstiev ďalej posilňovať, KDH sa návrhom svojich poslancov pokúša aspoň čiastočne obnoviť narušenú rovnováhu medzi týmito orgánmi samosprávy.
Konkrétne sa tento návrh týka spôsobu ustanovovania zástupcov starostu. Podľa pôvodného znenia zákona o obecnom zriadení volilo zástupcov starostu obecné zastupiteľstvo zo svojich poslancov. Neskôr do zákona pribudla podmienka, že zástupcu starostu volí zastupiteľstvo na návrh starostu. Až nakoniec zastupiteľstvo prišlo o možnosť hovoriť do výberu zástupcu starostu takmer úplne. Zástupcu starostu poveruje zastupovaním starosta. A iba v prípade, že ho do 60 dní od zloženia sľubu nepoverí, môže ho zvoliť obecné zastupiteľstvo. Avšak kým starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať, zastupiteľstvo takouto právomocou nedisponuje.
KDH navrhuje vrátiť sa aspoň o krok späť. Podľa návrhu jeho poslancov by zástupcu starostu malo na návrh starostu opäť voliť obecné zastupiteľstvo. Takéto usporiadanie má svoju logiku. Zástupcom starostu by sa tak totiž mohol stať iba človek, ktorý má dôveru ako starostu, tak zastupiteľstva. Aj podľa súčasného znenia zákona si totiž zástupcu vyberá starosta len z radov poslancov zastupiteľstva. Ak však zastupiteľstvo nemá do jeho výberu vôbec hovoriť, je vecne neopodstatnená aj podmienka, aby bol zástupca starostu poslancom. Veď ak zástupca starostu nereprezentuje aj zastupiteľstvo, nie je dôvod, aby si za svojho zástupcu nemohol starosta ustanoviť kohokoľvek, nielen poslanca.
Najvhodnejšie by v takom prípade bolo, keby zástupca starostu kandidoval vo voľbách spolu so starostom tak, ako kandidát na amerického viceprezidenta kandiduje spolu s kandidátom na prezidenta. A každý volič vopred vie nielen to, koho volí za prezidenta, ale aj za jeho viceprezidenta.
Verejnosť a nariadenia
Poslanecký klub OĽANO sa neuspokojil s iniciatívou svojho poslanca Fecka a predložil na rokovanie májovej schôdze Národnej rady SR aj druhý návrh novely zákona o obecnom zriadení.
Na rozdiel od návrhov Smeru a KDH nerieši vzťah starostov a zastupiteľstiev, ale vzťah občanov a samospráv. Upravuje spôsob pripomienkovania návrhov všeobecne záväzných nariadení verejnosťou formou tzv. spoločnej pripomienky, ktorá existuje pri pripomienkovaní návrhov nariadení na úrovni vyšších územných celkov. Návrh ďalej upravuje spôsob zverejňovania schválených nariadení a ukladá obciam povinnosť schváliť si nariadením vlastné legislatívne pravidlá.
Ak tomuto návrhu možno niečo vyčítať, tak akurát to, že sa obmedzuje len na tvorbu všeobecne záväzných nariadení. Verejnosť by pritom mala mať možnosť vyjadriť sa aj k návrhom všetkých ostatných materiálov, ktorými sa obecné zastupiteľstvá zaoberajú. Všeobecne záväzné nariadenia predstavujú len malú časť z nich. Dostatok inšpirácie k ďalším úpravám zákona možno nájsť aj v návrhu modelového všeobecne záväzného nariadenia o niektorých podmienkach účasti obyvateľov obce a ďalších osôb na samospráve obce, ktorý pripravil a v marci na tematickej webstránke zverejnil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Zmienené modelové vzorové dokumenty vytvorené v rámci projektu Právo na dobrú samosprávu nájdete tu.